Svätojánski muzikanti

Svadba r. 1936, nevesta Katarína Patková (rod. Čižmárová), Jozef Čižmár, klarinetista, nar. 1909
Svadba r. 1936, nevesta Katarína Patková (rod. Čižmárová), Jozef Čižmár, klarinetista, nar. 1909

Dychová kapela - Moravský Svätý Ján (1922 - 1959)

(napísal prof. RNDr. Ján Čižmár, PhD.)


Kapelník: 

Martin Rusňák (12. 12. 1898 - 17. 12. 1961) (rodák zo Sekúl) - B-klarinet (C-klarinet)

Členovia:

Ján Tomek (12. 3. 1898 - 31. 10. 1959) - baskrídlovka

Jozef Čižmár (7. 2. 1909 - 29. 10. 1968) - Es-klarinet (C-klarinet)

Ondrej Ježek (?) ("Výmouský") - krídlovka

Peter Zajíc ("Šidra") - krídlovka (?) (husle)

Štefan Kudla ("Cherubín") (Sekule) - trombón (husle?)

Jozef Janči - heligón (basa)

Ján Linder - bubon (bubienok)

Štefan (?) Vávra ("Dulada") - krídlovka (dokedy? - stratil zuby (syn Štefan - člen vojenskej hudby))

Peter Hajdin (?) - pri kostole - krídlovka (?)

Neskôr a príležitostne:

Peter (?) Hajdin (pri Pláňave) (otec kňaza Milana Hajdina) - krídlovka

Ján Zaic (Zajíc?) ("Zajíček") (Sekule) - narodený okolo 1930 - (1. manžel Ireny Leskovskej ("Špačkovej") - krídlovka

Ján Folba (1921 - 200?) - akordeon

?...? (z Borského Svätého Jura) - krídlovka

Základné hudobné vzdelanie

M. Rusňák a J. Tomek , zmobilizovaní ako 18-roční v roku 1916 počas 1. svetovej vojny do armády Rakúsko-Uhorska, pravdepodobne získali nejakú hudobnú prax v čase dosluhovania vojenskej služby po skončení vojny (1918 - 1919 alebo 1920) vo vojenskej hudbe.

J. Čižmár uvádzal ako svojho učiteľa hudby ?. Hlavenku z Veľkých Levár (pravdepodobne tamojší organista a učiteľ či riaditeľ školy); Hlavenka mal pravdepodobne účasť aj na vzdelávaní a školení niektorých ďalších členov kapely. Všetci okrem bubeníka J. Lindera bezpečne ovládali hru z notových materiálov, aj keď niektorí z nich (napr. J. Folba) nadobudli rutinnú prax ako samoukovia ("náturisti").

Stabilné jadro kapely tvorili počas jej celého 37-ročného trvania M. Rusňák, J. Čižmár, O. Ježek, P. Zajíc, Š. Kudla, J. Janči, J. Linder. J. Tomek pozastavil svoje pravidelné pôsobenie v kapele v rokoch, v ktorých bol ako spolumajiteľ a neskôr ako majiteľ píly plne vyťažený podnikaním. Dlhé roky od začiatku a potom v posledných rokoch účinkovania kapely (1950 - 1959) patril k profilovým osobnostiam kapely. Jeho úmrtím v roku 1959 sa v podstate uzavrela 37-ročná súvislá existencia kapely, ako to konštatoval v rozlúčkovej reči pri jeho pohrebe O. Ježek.

Väčšina členov kapely ovládala s primeranou (neprofesionálnou) zručnosťou aj základy hry na ďalších hudobných nástrojoch (sláčikové nástroje, klasická chromatická ťahacia harmonika a pod.). Tieto schopnosti sa uplatňovali v pôsobení kapely na zábavných akciách v dychovo-sláčikovom zložení , alebo pri rozdelení kapely na dve časti , keď sprevádzali svadobných hostí pri tradičných svadobných hostinách v rodičovských domoch nevesty a ženícha. - O produkcii zmiešaného orchestra sa hovorilo, že hrali "štrajch".

Od roku 1949, keď bol aktívnym učiteľom zakázaný hudobný sprievod na náboženských obradoch, vykonávala túto službu v kostoloch v Sekuliach a v Moravskom Svätom Jáne pani Polčinová, manželka riaditeľa národnej školy v Sekuliach, pôvodom takisto učiteľka, ale stojaca už mimo služby. Po jej smrti v roku 1956 sa s istým oneskorením ujal tejto úlohy O. Ježek, ktorý domácou prípravou na harmóniu sa po krátkom čase zhostil vcelku úspešne hry na organe a pôsobil na poste bývalých "rechtorov" dlhší čas. (To je len malá ukážka - nijako nie ojedinelá a výnimočná - hudobných zručností príslušníkov svätojánskej dychovej kapely.)

Kapela sa pravidelne podrobovala kvalifikačným previerkam, ktoré sa v niekoľkoročných, nie celkom prísne stanovených intervaloch konávali v Malackách pred komisiou za predsedníctva (v 50. rokoch 20. storočia) prof. Teplého (?) z bratislavského konzervatória. Kapela vždy obstála uspokojivo: dostala predĺženie povolenia na hudobnú produkciu v požadovanej oblasti a rozsahu.

J. Čižmár pôsobil v prvých povojnových rokoch krátky čas v ústrednej železničiarskej kapele v Bratislave. Pre denné dochádzanie vlakom do zamestnania a pracovné povinnosti na malom doplnkovom poľnohospodárstve sa musel činnosti v kapele vzdať.

Účinkovanie kapely

  • Pôsobenie na celoobecných akciách (oslavy štátnych a obecných sviatkov, pamätných dní, významnejšie akcie politických strán, spolkov, návštevy významných osobností a pod.)
  • Pôsobenie na slávnostných cirkevných akciách rímskokatolíckej farnosti (1. prijímanie školskej mládeže, Veľká noc - slávnosť Vzkriesenia, Božie Telo - okružná púť obcou so štyrmi zastaveniami, výročné sviatky obce, procesie, púte (Šaštín), ...)
  • Verejné tanečné zábavy organizované spolkami a organizáciami (hasiči, mládež, športovci, živnostníci atď.)
  • V roku 1945 (máj - september): nedeľné odpoludňajšie zábavy na objednávku posádky Červenej armády
  • Svadby ( zhromaždenie v dome ženícha, sprievod do domu nevesty, obrad "hľadania nevesty" sprievod do kostola, resp. na obecný úrad, sprievod do domu nevesty, sprievod do domu ženícha,večer (do polnoci) "mládenecké" (verejná produkcia pre svadobčanov ), rozdelenie kapely do domu ženícha a do domu nevesty (zmiešaná skupina: klarinet, husle, basa, bicie ...), spev svadobných hostí, hra na želanie, ráno: vyprevádzanie hostí hudbou
  • Pohreby: významné osobnosti, duchovní, zámožnejší zosnulí, tragické úmrtia, ...
  • Po roku 1948 stranícki a obecní funkcionári
  • V roku 1946 (alebo 1947?): Nácvik a niekoľkonásobné predvedenie operety G. DusíkaVy krásne Tatry malebné
  • Od roku 1948: Pravidelný hudobný sprievod obecnej reprezentácie na okresných oslavách
    1. mája v Malackách
  • V polovici 50. rokov: Krátkodobé hudobné sprevádzanie ľudového súboru piesní - miestne devy + vojaci základnej služby (škola vnútornej stráže v miestnom zámku alebo príslušníci Pohraničnej stráže z kasární na Písečnej) (M. Rusňák, J. Čižmár, pravdepodobne J. Janči a P. Zajíc - vo všednodennom mužskom kroji: konopná košeľa, konopné gate, vysoké čierne čižmy)

Nepravidelné (ojedinelé a neštandardné) akcie:

  • Hudobná produkcia na krajanských slávnostiach vo Viedni (medzivojnové roky 20. storočia)
  • Účinkovanie na svadbách v podhorských obciach Záhoria (Sološnica, Kuchyňa ?) (medzivojnové roky)
  • Účinkovanie na svadbe v obci okresu Sereď (1949?, 1950?)
  • Silvestrovská zábava 1952 v Koválove (okres Senica)
  • Podomové vyhrávanie na habánske hody na Kaniži (nedeľa po 12. septembri - sviatku mena Márie)
  • Hudobné pozdravy - gratulácie (životné jubileá, promócie, ...) pravidelná gratulácia k meninám miestnemu farárovi - kanonikovi Ladislavovi Mogyorósimu (27. júna)
Zľava: Ján Zaic (Zajíc?) („Zajíček“) (Sekule) - narodený okolo 1930; Štefan Rusňák (saxofón); Martin Rusňák (12. 12. 1898 – 17. 12. 1961) (rodák zo Sekúl) – B-klarinet (C-klarinet); Peter Zajíc („Šidra“) – krídlovka (?) (husle); Jozef Janči – heligón (basa) (cca 1960)
Zľava: Ján Zaic (Zajíc?) („Zajíček“) (Sekule) - narodený okolo 1930; Štefan Rusňák (saxofón); Martin Rusňák (12. 12. 1898 – 17. 12. 1961) (rodák zo Sekúl) – B-klarinet (C-klarinet); Peter Zajíc („Šidra“) – krídlovka (?) (husle); Jozef Janči – heligón (basa) (cca 1960)

Príprava kapely

Repertoár kapely tvorili prevažne populárne dychové aj iné skladby hlavne tanečného a pochodového charakteru. Na svadbách sa spievali a hrali ľudové aj módne pesničky, veľmi často aj prevzaté z iných oblastí a z iných jazykov. Na "mládeneckom" občas na želanie zazneli aj staršie, pre mladých už zabudnuté tance, napr. čardáš, "tapšaná" (vytlieskávaná) , ...

Nové módne skladby sa obstarávali u Závodného (?) v predajni notových materiálov na Dunajskej ulici v Bratislave vedľa Slovenskej sporiteľne a Českej knihy. (V roku 1984 ešte fungovala.) Tu sa predávali dvojstranné šlágre formátu A6. (Od roku 1953 som ich strýkovi Martinovi obstarával ja.) Kapelník M. Rusňák ich rozpisoval pre jednotlivé nástroje do hrubších notových zošitov, ktoré boli na skúškach k dispozícii jednotlivým členom kapely. Robil to obvykle v zimných večeroch: na jednej strane stola rozpisoval jednotlivé party, krížom na opačnej strane v závese o nohu stola pribúdala rybárska sieť, ktorú plietla jeho manželka Eva, staršia sestra J. Čižmára. Jej o dva roky staršia sestra Anna bola manželkou J. Tomka.

Nové skladby sa nacvičovali striedavo v domácnostiach členov kapely. K povinnosti hostiteľa patrilo aj pohostenie cvičiacich pivom alebo vínom. Najobľúbenejšie boli nácviky v priestrannej pivnici vily J. Tomka.

S príchodom J. Zaica (Zajíčka) do kapely sa začala čoraz častejšie objavovať jeho návrhy na modernizáciu kapely, akúsi inštrumentálnu reštrukturalizáciu, ktorá by bola najprv oslabila a neskôr celkom zlikvidovala charakter kapely ako klasickej dychovky. V tejto snahe sa prejavoval módny vplyv popredných dobových tanečno-zábavných orchestrov. "Modernizácia" našla nakoniec jediný výraz v nákupe jednotných striedmych sák pre všetkých členov kapely. J. Zaic nastúpil do základnej vojenskej služby a po návrate z nej sa jeho pôsobenie v kapele neobnovilo. Rozviedol sa, znovu sa oženil, zakotvil v Malackách. Pravdepodobne aj tam bol nejako spojený s hudbou.

Ku koncu 50. rokov sa ukazovali celkom zjavné náznaky, že existencia kapely v pôvodnom zložení a zameraní nebude mať dlhšie trvanie. Úmrtie J. Tomka (1959) a choroba a smrť M. Rusňáka (1960 - 1961) znamenali v skutočnosti definitívny zánik kapely. Naznačovala ho už rozlúčková reč na pohrebe J. Tomka, prednesená O. Ježkom. (To viem s istotou, lebo som ju napísal.)

Po niekoľkých rokoch rôznych provizórií sa sformovala v Jáne kapela s podstatne odlišným nástrojovým obsadením pod vedením Štefana Rusňáka (1941 - 1997), vnuka M. Rusňáka. Istý čas bol v nej bubeníkom Jozef Linder , syn Jána Lindera, bubeníka pôvodnej dychovky. Kapelník Š. Rusňák, ktorý sa pod vedením starého otca vyškolil na klarinete, presedlal na saxofón a dosiahol v hre na ňom značný stupeň virtuozity, ako aj lokálne vysokú popularitu kapely, ktorú viedol až do svojho ťažkého ochorenia (cukrovka s následnou stratou zraku). (Domnievam sa, že niekedy s kapelou hosťoval vo východnom Nemecku na letoviskách Baltu.) - Ale to je už iná história, príliš vzdialená od popularity svätojánskej dychovky vedenej dedom tohto mladšieho a posledného pokračovateľa hudobne tradície rodiny.


Dve osobné poznámky:

  1. Počas posledných rokov 1. Slovenskej republiky (1939 - 1945) kapela nebola pozývaná účinkovať na oficiálnych politických akciách. Aj jej neutrálne pôsobenie bolo sčasti obmedzované. Príčinou obmedzení boli súkromné protirežimové postoje väčšieho počtu jej členov. Oficiálne akcie sprevádzali tzv. "svätí" muzikanti.

  2. Pesnička Orešané, Orešané má originálne znenie:


I: Koválané, Koválané :I

Ej, máte domy poválané.


I: Koválanú doma není :I

Ej, jeli do hor pro kamení.


I: Pro kamení, pro široké. :I

Ej, pro to dzívča černooké.


Takto pesničku zaspievali muzikanti svätojánskej dychovky, keď sa 1. januára 1953 ráno vrátili nákladným autom z Koválova, kde hrali na silvestrovskej zábave.


Prof. RNDr. Ján Čižmár, PhD. , (*27.11.1935)

Muzika okolo roku 1955 (archív Jozef Vrábel)
Muzika okolo roku 1955 (archív Jozef Vrábel)