Stará záhorácka kultúra

Pre pochopenie kultúry, folklóru i tradícií na Záhorí je nevyhnutné spomenúť dôležité historické fakty a udalosti, ktoré ich v priebehu dejín formovali. Hovorí sa, že na Záhorí sa písali dejiny, ale na to nech si urobí názor každý sám.

"Záhorácku kultúru" možno chápať ako kultúru Moravanov, Slovanov, Slovienov poťažmo Slovákov.

Oblasť Záhoria patrí k najstaršie osídleným miestam na Slovensku. Rieka Morava a jej okolie poskytovali priaznivé podmienky pre živobytie Slovanov, ktorí sem prišli už v 6. storočí počas sťahovania národov. V 9. storočí tvorila značná časť územia Záhoria centrum Veľkej Moravy - prvého zväzku Slovanov resp. Moravanov. Po jej zániku sa Záhorie od 10. storočia stalo súčasťou multietnického Uhorského štátu.

Moravania obývali pomerne široké územie. Okrem územia na dnešnej slovenskej strane Moravy sídlili aj na území dnešnej Moravy a hlboko v dnešnom Rakúsku. Napríklad názov mesta Semmering pochádza zo slovanského výrazu smrek. Mestá Melk a Mödling pochádzajú zo slova metlica. Obce Cahnov (Hohenau), Ranšpurk (Rabensburg) či Lingašdorf (Ringelsdorf) mali ešte koncom 19. storočia väčšinu obyvateľstva slovenského pôvodu. Dnes už v týchto dedinách žije len pár najstarších pamätníkov, ktorí dokážu niečo povedať po slovensky.

V polovici 16.storočia prichádzajú na územie Slovenska skupiny nemeckého obyvateľstva. Sú prenasledovaní pre svoju vieru, nazývajú sa novokrstenci (anabaptisti). Nachádzajú útočisko na Spiši, ale predovšetkým na západnom Slovensku. Na Záhorí mali veľké komunity napr. vo Veľkých Levároch či Sobotišti. Ako prisťahovalci nevlastnia žiadnu pôdu a musia sa živiť remeslom. Habánska keramika je dodnes pojmom, avšak treba spomenúť, že Habáni dobre ovládali aj výrobu vína, spracovanie kovov a textilných výrobkov. Hovorí sa, že levárski Habáni šili kroje aj pre okolité dediny, a teda do istej miery ovplyvnili výzor daného kroja. Ekonomický i kultúrny prínos Habánov je nespochybniteľný.

Ďalším kultúrnym míľnikom Záhoria je chorvátska kolonizácia, ktorá prebiehala počas 16.storočia pod vplyvom tureckých vpádov. Chorváti utekali pred Turkami a usádzali sa vo vyľudnených obciach (tiež pod vplyvom Turkov) na celom západnom Slovensku, ba čo viac, zakladali aj obce vlastné - napr. Mokrý Háj, Vajnory. Postupom času sa aj vďaka kultúrnej a jazykovej príbuznosti asimilovali s domácim obyvateľstvom. Dnes dokladajú chorvátsky pôvod mnohé priezviská, v našom mikroregióne napr. Smrtič, Mikulič, Studenič, Palkovič. Chorváti obohatili náš región v mnohých oblastiach, ale pokiaľ hovoríme o folklóre, priniesli napríklad kolový tip tancov - kot / hejnom.

Nemôžeme však opomenúť kultúrny vplyv samotných Turkov, keďže strávili na našom území až 150 rokov. Priniesli so sebou napríklad kávu, fajčenie či nový spôsob obliekania, z ktorého vznikali nové kroje, krojové súčiastky a techniky.

Najstarším podrobným zápisom folklóru na Záhorí, a pravdepodobne aj na celom Slovensku, je guberniálna zbierka z roku 1819, ktorá popisuje tanec chlapca s dievčaťom, pričom prikladá aj notové zápisy piesní. Schému tanca tvorí predspev chlapca, vyskakovanie a spoločné vrtenie chlapca s dievčaťom. Hudobný sprievod tvoria dvoje husle a gajdy. Ako je známe, pred príchodom huslí hrávali na muzikách len gajdoši.

Na základe ďalších zápisov je možné zistiť, že pôvodný tanec sa behom storočia rozštiepil na dva samostatné tance, a to na skoky a párový tanec chlapca s dievčaťom. Muzika sa postupne transformovala na muziku hudeckú, cimbalovú alebo štrajchovú. Podľa rozprávania Evy Studeničovej v Svätých Jánoch nahradila na prelome 19. a 20 storočia gajdoša muzika zložená z huslí, basy, bubna a trúby.

Pokračovanie čoskoro.


Zdroje:
www.ludovakultura.sk

https://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html

https://www.region-palffy.eu/