Volaco z histórie Záhorá

Pre pochopenie kultúry, folklóru i tradícií na Záhorí je nevyhnutné spomenúť dôležité historické fakty a udalosti, ktoré ich v priebehu dejín formovali. Hovorí sa, že na Záhorí sa písali dejiny, ale na to nech si urobí názor každý sám. "Záhorácku kultúru" možno chápať ako kultúru Moravanov, Slovanov poťažmo Slovákov.

Oblasť Záhoria patrí k najstaršie osídleným miestam na Slovensku. Rieka Morava a jej okolie poskytovali priaznivé podmienky pre živobytie Slovanov, ktorí sem prišli už v 6. storočí počas sťahovania národov. V 9. storočí tvorila značná časť územia Záhoria centrum Veľkej Moravy - prvého zväzku Slovanov resp. Moravanov. Po jej zániku sa Záhorie od 10. storočia stalo súčasťou multietnického Uhorského štátu.

V polovici 16.storočia prichádzajú na územie Slovenska skupiny nemeckého obyvateľstva. Sú prenasledovaní pre svoju vieru, nazývajú sa novokrstenci (anabaptisti). Nachádzajú útočisko na Spiši, ale predovšetkým na západnom Slovensku. Na Záhorí mali veľké komunity napr. vo Veľkých Levároch či Sobotišti. Ako prisťahovalci nevlastnia žiadnu pôdu a musia sa živiť remeslom. Habánska keramika je dodnes pojmom, avšak treba spomenúť, že Habáni dobre ovládali aj výrobu vína, spracovanie kovov a textilných výrobkov. Hovorí sa, že levárski Habáni šili kroje aj pre okolité dediny, a teda do istej miery ovplyvnili výzor daného kroja. Ekonomický i kultúrny prínos Habánov je nespochybniteľný.

Ďalším kultúrnym míľnikom Záhoria je chorvátska kolonizácia, ktorá prebiehala počas 16.storočia pod vplyvom tureckých vpádov. Chorváti utekali pred Turkami a usádzali sa vo vyľudnených obciach (tiež pod vplyvom Turkov) na celom západnom Slovensku, ba čo viac, zakladali aj obce vlastné - napr. Mokrý Háj, Vajnory. Postupom času sa aj vďaka kultúrnej a jazykovej príbuznosti asimilovali s domácim obyvateľstvom. Dnes dokladajú chorvátsky pôvod mnohé priezviská, v našom mikroregióne napr. Smrtič, Mikulič, Studenič, Palkovič. Chorváti obohatili náš región v mnohých oblastiach, ale pokiaľ hovoríme o folklóre, priniesli napríklad kolový tip tancov.

Nemôžeme však opomenúť kultúrny vplyv samotných Turkov, keďže strávili na našom území až 150 rokov. Priniesli so sebou napríklad kávu, fajčenie či nový spôsob obliekania, z ktorého vznikali nové kroje, krojové súčiastky a techniky.

Netreba však zabúdať aj na rakúsku stranu Moravy. Aj tu kedysi žili Slováci a obývali územie až za Semmeringom. Ich poslednými baštami zostalo pár obcí, napr. dnešný Drösing (Strezenice) či Ravensburg (Ranšpurk). Práve z Ranšpurku pochádza najstarší etnologický záznam spevu, hudby a tanca Slovákov (rok 1819). My sme tento záznam spracovali do pásma piesní s názvom Ranšpurská suita. (viď naše CD)

V priebehu 19.storočia sa ľudová veselosť na Záhorí rýchlo transformovala, pričom významnú úlohu pri tom zohrali nové hudobné nástroje a vplyv vyššej spoločenskej vrstvy. Mládenci začali krepčiť pred muzikou (Gdeže´s biu Janošku, Za horama za dolama) a tancoval sa starodávní (starosvjetskí, vrcená) tanec. Tento typicky slovenský tanec sa bohužiaľ zachoval len vo forme piesní (Škoda ťa šuhajku, Prez Závodi je chodňíček).

Záhorie neobišli ani verbunky (Jak sem išeu od Šaščína, Ket poneseš list na počtu), hoci treba zdôrazniť, že z tanečného hľadiska zostávali mládenci predovšetkým pri svojom krepčení. Z pôvodného verbunku sa vyvinul aj párový tanec zvaný aj verbunk-čardáš. Okrem verbunkov sa zachovalo pomerne veľa regrútskych piesní. (Múj koňíčku rizovraní, Vi závockí chuapci)

Osobitou kapitolou sú balady a historické piesne popisujúcu konkrétnu významnú udalosť resp. tragédiu (Pod javorem pod zeleným). Pochmúrny dej piesní podčiarkuje mollová tonalita, ktorá je typickým a dominantným prejavom záhoráckych piesní.

Unikátnosť Záhoria podčiarkuje tzv. archaický (zdobený) spev, ktorý pestovali predovšetkým ženy pri svojej každodennej činnosti. Bohužiaľ, dnes už nenájdeme speváčku, ktorá by túto formu spevu ovládala. Vycibrený hlas (pani Eglová) však môžeme obdivovať pri starých piesňach Ej, prašuo tma biuo a Očka moje očka.

Koncom 19. storočia prichádza k výraznému nástupu dychovej hudby, ktorá znamenala novú etapu záhoráckych tancov a piesní. Prirozene, táto zmena nenastala skokovo a celoplošne. Pôvodné muziky pozostávajúce z gajdoša a huslistov sa zmenili na štrajchy a neskôr na čisto dychové telesá. 

Pokračovanie...

Zdroje:
www.ludovakultura.sk

https://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html

https://www.region-palffy.eu/