Ňeco o Lanšpéri

Lanšper je starodávny názov časti chotára pri rieke Morave v najzápadnejšej časti Záhoria. Kedysi bol súčasťou svätojánskeho panstva, pod ktoré spadali obce Závod, Jány, Sekule a priľahlé osady (Šišuláky, Húšky,...). Tunajší "Dúhoúckí páňi" vládli ľudu tvrdou rukou - spieva sa o tom v nejednej piesni. Dnes je výsledkom dlhovekého spolunažívania týchto dedín spoločný kultúrny základ, čo potvrdzuje nielen množstvo spoločných piesní, ale i rovnaký typ kroja, ktorý sa nikde inde na Záhorí nevyskytuje. Janko Blaho tento náš mikroregión nazýva "enklávou".

Naši predkovia obývali okolie Moravy od čias sťahovania národov, teda od 6. storočia nášho letopočtu. Slováci obývali aj opačnú stranu Moravy a to až územie za Semmeringom. Poslednými baštami Slovákov zostali obce pozdĺž rieky Moravy, od Dürnkrutu cez Cáhnov až po Pernitál, a až do prvej svetovej vojny tu mali Slováci národnostnú prevahu. Obce udržiavali čulé styky až do prvej svetovej vojny - navštevovali sa na hodoch, chodili na muziky, vydávali sa a ženili sa do priľahlých obcí.

Na katastrálnej mape Závodu a Svätých Jánov z roku 1766 môžeme rozpoznať Lanšper ako zápis Vena Landsperg. Vena (doslovný latinský preklad - žila) značí zrejme slepé rameno, v tomto prípade slepé rameno rieky Moravy. Predpokladáme, že termín Landsperg pochádza z nemeckého slova Land (krajina) a sperren (uzavrieť). Čiže, išlo zrejme o uzavretú časť chotára alebo poslednú časť chotára pred hranicou s Rakúskom. 

Ďalšou teóriou je, že v danom mieste sa kedysi nachádzala vyvýšenina (Berg - kopec), ktorý slúžil na pozorovanie okolia. Mohla na ňom stáť aj strážna osada.
Menej pravdepodobné je, že by bol termín odvodený od rodu nejakých Landspergovcov. 

Dnes už má slepé rameno Vena Landsperg podobu "potoka" s vysokými trstinami. Avšak celkovo ho možno chápať ako peknú lúčku pri Morave chránenú stromami.

Zdroj: www.hungaricana.hu
Zdroj: www.hungaricana.hu

Výraz Lanšper bežne používali ešte naši starečkovia, pretože kvôli každodennej práci na poli dobre poznali celý chotár. Dnes je toto slovo možné zachytiť len veľmi výnimočne. Ťažko odhadnúť kedy tento pojem vznikol, mohlo to byť i v 15. storočí. Isté však je, že názvy týchto častí chotára obyčajne vznikali na základe mena vlastníka či príznačného prvku okolia.

Mapa z roku 1747
Mapa z roku 1747

Na túto pôvodnú záhorácku kultúru v súčasnosti nadväzuje folklórna skupina Lanšper, ktorá vznikla na sklonku roku 2016 a prisvojila si názov tejto časti územia. Zameriava sa predovšetkým na spievanie a hranie prastarých piesní a príležitostne aj na tanec. Ide o chásku, ktorú ešte baví spievať a užívať si spontánnu ľudovú veselosť. Momentálne ju tvorí 10 mužov, avšak skupina spolupracuje aj s mnohými ďalšími folkloristami z obce a okolia.