O skupine Lanšper

Folklórna skupina Lanšper vznikla na sklonku roku 2016. Za jej vznikom stála snaha zachovať piesne, ktoré sa v našej obci spievali pri rôznych príležitostiach. Skupina začínala v trojici, ale rýchlo rozšírila svoju členskú základňu o chlapov, ktorí mali k ľudovému spevu blízko. Hudobnú zložku tvoril akordeón a neskôr aj husle. K rozvoju skupiny prispeli aj členovia miestnej dychovej hudby s názvom Závodskí chuapci. Skupina si svoj názov zvolila podľa časti chotára, ktorý sa nachádza pri rieke Morave a odkazuje nielen na ústredný vodný živel, ale je zároveň metaforickým pojivom ľudí, dedín, prírody a tradície. Už od svojich začiatkov skupina čerpala z bohatej studnice piesní svojho kraja a v tejto činnosti naďalej pokračuje.

Behom svojej existencie skupina vytvorila folklórne podujatie Frolová notečka, ktoré je venované závodskému rodákovi, muzikantovi a zberateľovi piesní Floriánovi Benkovičovi - Pánikovi, zúčastnila sa folklórnej show Zem spieva a prezentovala ľudové recepty z našej obce v TV Folklorika. 

Skupina sa zároveň snaží udržiavať a oživovať miestne tradície, ako napríklad oslavu Michalských hodov či stavanie mája. Zapája sa aj do obnovy ľudového Domu 1890 v Závode, ktorý je zároveň miestom pôsobenia skupiny.

Rok 2021 bol pre skupinu obohacujúci. K skupine sa pridal kontrabasista a vznikla tak Lanšperácka muzika, ktorá tvorí základ každého vystúpenia. Zároveň sa sformovala ženská spevácka zložka Kukulénki, ktorá, podobne ako mužská zložka, čerpá predovšetkým zo záznamov piesní z našej obce a jej okolia. Prečo "Kukulénki"? Toto írečité záhorácke slovo sa práve veľmi často v týchto piesňach vyskytuje, napríklad v piesni Zakukaua kukulénka v šírém poli.

Skupina sa ako celok venuje spevácko-hudobným číslam, avšak svoju činnosť začína obohacovať aj o tanec s cieľom prezentovať komplexný obraz folklóru zo záhorského mikroregiónu.

Oblasť dolného Záhoria bola vždy folklórne veľmi bohatá. Janko Blaho ju nazýval "tvrdé jadro Záhoria". Kroje, tance aj piesne sa tu v mnohých dedinách zachovali veľmi dlho. Ešte dnes žijú pamätníci, ktorí nám poskytujú cenné informácie a piesne pre našu folklórnu činnosť. Pri tvorbe takisto čerpáme z rôznych etnografických materiálov, miestnych spevníkov a publikácií (Záhorácké pjesničky, Eva Studeničová spieva,...)

Niečo z nášho repertoáru:
Svíc mjesíčku zjasna, Prevez mja ti prevozňíčku, Tak mja moja huava bolí, Regrúci, regrúci, A já mám koňíčka vraného, Múj koňíčku sivovráni, Svatojánskí pán gróf, Jak sem išeu od Šaščína, Vi závockí chuapci, Ket múj miuí na vojnu šeu, Och Janošku, Ján, Širokí potúček, Šuhaju šuhaju, Jak sem išel od Šaščína, Kdeže´s biu Janošku, Zeťali brezu, Kadi idem, tadi pijem, Na závockej veži, Až já smutní pújdem, Škoda ťa šuhajku, V svatojánskích pjekních lesoch, Koňe moje koňe vrané, Trhauo dzífča leliju,....