Rudolf Radič

Rudo Radič pochádzal z Borského Svätého Jura a bol chýrnym cimbalistom s šibalským úsmevom. Janko Blaho ho nazýva primášom, a z dostupných záznamov môžeme predpokladať, že bol naozaj výborný cimbalový hráč. Podľa pamätníkov však hrával aj na husle. 

S Jankom Blahom ich viazalo silné priateľské i muzikantské puto. Spomedzi "Blahových muzikantov" sa v zachovaných filmových záznamoch vyskytuje najčastejšie. 

Ruda Radiča môžeme vidieť napríklad vo vzácnej snímke z 30-tych rokov 20. storočia z Borského Svätého Jura, ale aj vo filme Myjavský muzikant, kde si zahrá s muzikou Samka Dudíka.

Rudo Radič bol obľúbená osobnosť na oslavách, zábavách i hodoch. Jeho "glancnumero" bola žartovnú pieseň "Staua sa mi príhoda" a je publikovaná aj v spevníku Záhorácke pjesničky. Podčiarkuje Radičov žartovný a živý naturel. 

Z našich výskumov vieme, že Rudo Radič zomrel počas osláv (hody alebo fašiang) v Moravskom Svätom Jáne. Ešte s jedným muzikantom (akordeonista) obchádzali dedinu a hrali ľudom po domoch. Pri jednom dome však Rudo Radič vydýchol naposledy a zostal ležať s husľami v rukách. Akordeonista vraj len utrúsil, že "už je tam" a šiel ďalej. Paradoxne, s husľami v rukách, a určite s typickým lyšiackym úsmevom na perách, skončil Rudo Radič svoju životnú muzikantskú púť.