Rudolf Radič
Ruda Radič pochádzal z Borského Svätého Jura a bol chýrnym cimbalistom s šibalským úsmevom. Janko Blaho ho nazýva primášom, a z dostupných záznamov môžeme predpokladať, že bol naozaj výborný cimbalový hráč. Podľa našich vedomostí však hrával aj na husle. S Jankom Blahom ich viazalo silné priateľské i muzikantské puto. V Jure sa vraj niekedy zavreli do vínneho sklepa a tam pri cimbale spievali aj niekoľko dní.
Rudo Radič sa spomedzi "Blahových muzikantov" v zachovaných filmových záznamoch vyskytuje najčastejšie. V porovnaní s Floriánom Benkovičom bol ale zrejme "vo výhode" tým, že bol mladší, a teda aj mobilnejší. Janka Blahu svorne sprevádza počas nakrúcania filmu o zbere piesní, v ktorom Janko Blaho navštevuje svojich skalných informátorov - spevákov. Rudo Radič niektorých z nich sprevádza na cimbale.
Ruda Radiča môžeme vidieť aj vo vzácnej snímke z 30-tych rokov 20. storočia z Borského Svätého Jura. Film zachytáva dedinskú muziku niekedy v letných mesiacoch, na ktorej hrá zaujímavé muzikantské zoskupenie. S Rudom Radičom za cimbalom hrá aj huslista, trubkár, basista. Z týchto muzikantov spoznávame len Francka Kabarca z Búrov, jemu sa však budeme venovať neskôr. Zaujímavosťou je, že pravdepodobne hrajú novší žáner - swing, možno foxtrot. Na hudbu tancujú ľudia v moderných šatách (Jurania) i ľudových odevoch (dievčatá z osady Húšky). Je to obraz rýchlej premeny hudobného i sociálneho prostredia na Záhorí.
Rudo Radič bol obľúbená osobnosť na oslavách, zábavách i hodoch, kde rád prezentoval aj svoje "glancnumero", žartovnú pieseň "Staua sa mi príhoda". Tá len podčiarkuje Radičov žartovný a živý naturel. Táto pieseň samozrejme nesmie chýbať v Blahovej piesňovej zbierke Záhorácké pjesňički. Radič do tejto zbierky prispel viacerými piesňami.
Účinkuje aj vo filme Myjavský muzikant (r. 1956), kde si zahrá s kapelou Samka Dudíka. V čase natáčania filmu bol vraj Samko Dudík rozhádaný so svojim bratom Štefanom, ktorý hral na cimbal. Janko Blaho pohotovo zaobstaral ako náhradu tohto jurského cimbalistu. Záhorácka a myjavská resp. kopaničiarska muzika mali k sebe vždy blízko. Možno aj preto Janko Blaho so Samkom Dudíkom nahral platňu. Tento zaujímavý počin je zachytený práve vo filme Myjavský muzikant.
Život Ruda Radiča bol určite veselý, búrlivý a rozmanitý, tak ako to u skutočných muzikantov býva. Je škoda, že sa nenašiel (aspoň o tom nevieme) mladší muzikant, ktorý by nasledoval poťažmo prevzal jeho muzikantský kumšt a rozhľad. O to viac si ceníme zachované audiozáznamy z ktorých vieme prečítať jeho muzikantský štýl.
Z našich výskumov vieme, že Rudo Radič zomrel počas osláv (hody alebo fašiang) v Moravskom Svätom Jáne. Ešte s jedným muzikantom (akordeonista) obchádzali dedinu a hrali ľudom po domoch. Pri jednom dome však Rudo Radič vydýchol naposledy a zostal ležať s husľami v rukách. Akordeonista vraj len utrúsil, že "už je tam" a šiel ďalej. Paradoxne, s husľami v rukách, a určite s typickým lyšiackym úsmevom na perách, skončil Rudo Radič svoju životnú muzikantskú púť.
