O našém kroji

Naše krojové oblečenie je priamo späté s "filozofiou Lanšpéru". Dediny Závody, Sekule, Moravský sv. Ján a priľahlé mlynárske osady patrili pod svätojánske panstvo, preto nazývame aj tento typ kroja ako "svätojánsky". Kedysi bývalo bežné, že poddaní z jednotlivých panstiev sa vzájomne odlišovali svojim odevom. 

Rodina zo Svätých Jánov okolo roku 1900
Rodina zo Svätých Jánov okolo roku 1900

Nedá sa jednoznačne určiť, v akom čase náš kroj vznikol, ale predpokladáme, že sa vyformoval v priebehu 19. storočia. Je aj dôležité spomenúť, že pomenovanie "kroj" je novodobý výraz a ľudia kedysi bežne používali výraz šaty, pretože to boli "len" šaty. Na fotke je najstaršia dochovaná fotografia kroja svätojánskeho typu.   

Krásu nášho kroja zachytil v roku 1925 aj profesor Karol Plicka pri svojom etnologickom výskume v Moravských Jánoch. Na fotografii pózuje aj ľudová speváčka Eva Studeničová, ktorá sa v dnešnom folkloristickom svete stala fenoménom.

Akvarel Petra Bohúňa z polovice 19. storočia zachytáva muža zo Stupavy. V odeve jednoznačne dominuje modrá farba a nápadne pripomína kroj z oblasti Balkánu. Veľký podiel na konečnom výzore odevu majú Turci, od ktorých sme prebrali napríklad aj techniku zdobenia vyšívaním.

Turecké vpády v 16. storočí mali za následok útek južných Slovanov (predovšetkým Chorvátov) smerom na sever. Chorváti našli útočisko aj v našich končinách a usídľovali sa na celom juhozápadnom Slovensku i susednej Morave. Zároveň však aj doplnili obyvateľstvo, ktoré Turci vyhladili či zotročili. Dodnes si možno mnohí nositelia mena ako napr. Palkovič, Izakovič neuvedomujú, že sú potomkovia Chorvátov. Na ilustrácií vidíme Chorvátov z okolia Brna a gajdoša z břeclavského panstva na litografiach z roku 1837 (Willhelm Horn).

Rozdiel v odievaní Slovákov a Chorvátov v Dolnom Rakúsku popisuje roku 1845 aj Alois Šembera:

Spracoval: Mgr. Alexander Krajčír 

Zdroje: 

Časopis českého museum (1845)

www.zahorackyfolklor.sk

Eva Studeničová spieva (1987)

Monografia Borovszky