Florián Benkovič - Páňík

(1.1.1904 - 24.12.1968)

Frola Páňík sa narodil roku 1904 v Závode. O jeho rodičoch a zázemí nemáme veľa vedomostí. Vieme, že obrábal svoj "grunt", pestoval vinič a choval domáce zvieratá. Jednoducho, živil sa tým čo si dopestoval, tak ako to bývalo bežné. Napriek tomu, že jeho rodičia neboli z muzikantského rodu, stal sa z neho postupom času stal vzdelaný hudobník, organista, zberateľ piesní a z dnešného pohľadu aj amatérsky etnomuzikológ.

V dedine bol známy ako Frola Páňík. Krstné meno Frola bola bežná "skomolenina" mena Florián, avšak s priezviskom je to trochu zložitejšie. V našej dedine je dodnes bežné používať "nadávky". Ide vlastne o prezývky, ktoré bolo nutné použiť na rozpoznanie určitého rodu. Benkovičovcov mohli byť v obci aj rody tri a neboli spolu nijako rodinne previazaní. Preto ich bolo nutné rozlišovať pomocou prezývok. Páník mu vraj prischlo preto, lebo hral v dedinskom divadle a hral tam postavu, ktorá sa volala Páník Rozpánený a možno aj trochu vystihovala jeho charakter. Janko Blaho ho familiárne nazýval Flóro, avšak my zostaneme pri závodskom pomenovaní Frola a dovolíme si mu tykať. Veríme, že nám to nebude mať za zlé.

"Kerí Benkovič, Páňík? To je dobrí muzikant!"

Podľa našich informácií vieme, že Frólo vedel hrať na husle, baskrídlovku, organ a podľa fotiek usudzujeme, že aj na bubon a trúbku. Behom svojho života pôsobil v rôznych dychových, štrajchových i "džezových" zoskupeniach.

V roku 1924 prichádza do Moravského Svätého Jána (pravdepodobne na podnet Dr. Pavla Blahu) profesor Karol Plicka, aby zaznamenal piesne tamojšej výnimočnej speváčky Evy Studeničovej (piesne vyšli ako zbierka od Karla Plicku - Eva Studeničová spieva). Je pravdepodobné, že navštívil aj Závod, pretože Eva Studeničová žila istý čas v Závode a podľa slov jeho dcéry Júlie Čembovej, rodenej Benkovičovej (zomrela r. 2016) učil Plicka Frolu hrať na husle. Strýc Frola sa tým celý život pýšil a nemožno sa tomu čudovať. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Plicka navštívil aj Závod, alebo sa stretli v Moravskom Svätom Jáne.

Florián Benkovič sa počas života venoval sofistikovanej zberateľskej činnosti - zbieral piesne v obci a v svojom blízkom okolí (Jány, Sekule, Trajlínky, Húšky,...). Na výskum sa vydával obyčajne v zimnom období, keď bolo viac času. Chodieval obyčajne pešo alebo na bicykli. Tu sme však v rovine teórií. Podľa slov dcéry Júlie ho k zberu piesní podnietil Janko Blaho, s ktorým chodili na zbery piesní aj spoločne. Avšak domnievame sa, že Frola začal zbierať piesne ešte na podnet Karola Plicku, s ktorým sa stretol (ba možno aj predtým).

Druhé osudové stretnutie prišlo asi v polovici 40-tych rokov, keď do dediny zavítal v rámci svojej zberateľskej činnosti operný spevák a národný umelec Dr. Janko Blaho. Nevieme, akým spôsobom sa obaja stretli, ale pravdepodobne, keď sa Blaho v dedine popýtal na dobrého speváka a muzikanta, tak sa mu dostalo jednoznačnej odpovede. Medzi Frolom a Blahom vzniklo dlhoročné a úprimné priateľstvo. Janko Blaho bol v Závode ako doma. Chodieval sem často, nesmel tu chýbať na na hody a ešte dnes keď príde reč na Janka Blaha, tak ľudia spomínajú, že "spávau u Páňíkú".

"Z obce Závod som nútený ešte raz hovoriť o jeho vynikajúcom rodákovi Floriánovi Benkovičovi - Pánikovi, spevákovi, hudobníkovi, ľudovom rozprávačovi, organistovi. Pri mojom blúdení za pesničkami po Záhorí bol mi verným spolupracovníkom a nachádzal som v ňom nevyčerpateľnú studnicu ľudových piesní. Mal rád predovšetkým balady a historické piesne ako "Vídeň, milý Vídeň" a iné. Taký spevák a interpret sa už na Záhorí sotva narodí."

(Dr. Janko Blaho)

Priateľstvo Janka a Frola je dobre viditeľné vo filme z 60-tych rokov, kedy sa Janko Blaho vyberie na "zberateľský výlet" po rôznych dedinách na Záhorí. Hneď prvou dedinou, ktorú navštívia je Závod. Tu možno uviesť záhorácke porekadlo: "De je dobré picí, tam aj dúhé živobicí." 

Frola a Ruda Radiča je možno vidieť ešte v spoločnosti ďalších muzikantov vo filme z oslavy 60. narodenín Janka Blaha. Tí mu prišli zahrať na jeho "búdu" k narodeninám. Dovolíme si pripomenúť, že Rudo Radič z Borského Jura je tiež významná muzikantská osobnosť z nášho regiónu. Bol posledný cimbalista - primáš starej školy a s Jankom Blahom muzicíroval do konca života. Je ho vidieť a počuť napr. aj vo filme so Samkom Dudíkom, slávnym primášom z Myjavy. Takisto je nutné spomenúť cimbálovú muziku Jána Šveca z Moravského Jána, ktorá chodila často hrávať aj do širokého okolia, napr. aj do Skalice.

Hodí sa tu dôvetok, že Janko Blaho poznal mnoho muzikantov zo Závodu a okolitých dedín a dalo by sa povedať, že boli jeho kapelou.

Začiatkom 20. storočia v Závode údajne jestvovala cimbálová resp. štrajchová muzika, ktorá mohla byť prvým Frolovým muzikantským podnetom. K tejto generácii muzikantov však nemáme vôbec žiadne ďalšie informácie.

V 20-tych rokoch 20. storočia sa však vyformovalo dychové hudobné teleso známe aj ako Závodská hudba, o ktorej máme dosť poznatkov. Hoci niektorí pamätníci spomínajú, že muziku založil pán Jakubovič, na základe jej najmladšieho člena sa prikláňame k názoru, že ju založil p. Prachár. Ten vraj vtedy asi 20-ročných mladíkov naučil hrať na dychové nástroje a vysvetlil im podstatu dychovej hudby. Toto teleso fungovalo v pôvodnej zostave viac ako 40 rokov, teda asi do polovice 60-tych rokov. Avšak strýc Frola s nimi hral skôr príležitostne. Podobné dychové zoskupenia fungovali aj v Jánoch a Sekuliach, a v neskorších časoch si muzikantov vzájomne "požičiavali".

Nemožno zabudnúť na pána Jakuboviča, ktorý bol približne Frolovým rovesníkom. Do Závodu sa prisťahoval z Bratislavy a ako vzdelaný hudobník pôsobil ako rechtor v kostole - hrával na organe. Neskôr toto remeslo odovzdal Frolovi.

Viac fotografií dychovky nájdete na stránke: Závod na starých fotografiach.

Frola ovplýval znalosťami o ľudových tradíciách, zvykoch, krojoch, a však i o dedine samotnej. Spomenieme niektoré zaujímavosti, ktoré to potrvdzujú.

V roku 1936 stáli Frola a jeho rodina ako modeli pre Martina Benku, ktorý ich maľoval v rámci štúdie krojov na Slovensku. Dcéra Júlia uviedla, že Frola bol s Martinom Benkom dobrý priateľ a tiež spolu hrávali. Je známe, že aj Martin Benka bol cimbalista aj huslista a znamenitý znalec ľudových piesní.

V roku 1936 vychádzala v časopise Slovenský ľud séria článkov s názvom Slovenská svadba v Závode. Článok podrobne popisujúci tradičnú závodskú svadbu zostavil biskup a závodský rodák Jozef Vrablec (1914-2003). Na konci článku je uvedené, že vznikol na základe pomoci a znalostí Floriána Benkoviča.

V súvislosti s náboženským životom treba spomenúť, že Frola, ako vzdelaný hudobník, pôsobil aj ako organista - rechtor v závodskom kostole, a to od roku 1952. Prišlo k tomu za zaujímavých okolností. Neskoro v noci vraj Frolovi ktosi zabúchal na dvere. Bol to závodský rechtor a prosil ho, či by nemohol hrať na organe namiesto neho. Bolo to v pohnutých časoch, keď sa k moci dostávali komunisti.

Podľa slov dcéry Júlie chodieval Frola spievať ľudové piesne (možno aj hrať), do brnenského rozhlasu. Nevieme v akom čase to bolo, predpokladáme že v 50-tych rokoch a na podnet Janka Blahu. Keďže však všetko prebiehalo naživo, žiadne záznamy sa pravdepodobne nedochovali. 

Poslednou a najpálčivejšou otázkou Frolovho života sú stratené zápisy zozbieraných piesní. V Blahových zbierkach Záhorácké pjesňički je publikovaných 36 piesní z obce Závod a u väčšiny z nich je ako autor uvedený práve Florián Benkovič. Avšak, Frola údajne zozbieral až 300 piesní zo Závodu a okolitých dedín. Podľa slov dcéry Júlie ich venoval Jankovi Blahovi, a ten ich neskôr postúpil Brnenskému rozhlasu. Tento akt údajne viedol k rozkolu týchto dvoch persón. Piesne sa nám dodnes nepodarilo vypátrať, čo je predovšetkým z folkloristického pohľadu večná škoda. Frola mal vo svojich záznamoch možnosť zachytiť piesne i rozprávania ľudí, ktorí boli nositeľmi starého ľudového umenia, podobne ako Eva Studeničová.

Nestrácame nádej a veríme, že stratené Flórove piesne sa, možno aj prostredníctvom podujatia Frolová notečka, jedného dňa podarí vypátrať. Bezpochyby tak príde k istému zadosťučineniu.

"Novina, novina, co je za novina? Už sa ten náš Flóra od nás odebírá."

(spieval Janko Blaho na Flórom pohrebe)

Florián Benkovič sa žiaľbohu nedožil vysokého veku, zomrel v roku 1968 na poranenie pľúc. Ešte dnes žijú jeho potomkovia, ako i pamätníci, ktorí ho osobne dobre poznali, avšak dokážu nám podať len zlomky informácii o jeho rázovitej osobe, vedomostiach a kumšte.

Česť jeho pamiatke!

Aktualizácia 29.11.2020
V knižnici obce Závod sa nám podarilo vypátrať pár notových zápisov od Floriána Benkoviča. Ide o piesne kostolné, ale aj o piesne tancom, predovšetkým strofickým. Aj keď to nie je nami hľadaná zbierka piesní, zápisy majú pre nás veľkú hodnotu a potvrdzujú všestrannosť a odbornosť strýca Froliša. Uvádzame pár príkladov.