Florián Benkovič "Páník" (1904-1968)

Florián Benkovič sa narodil roku 1904 v Závode. O jeho rodičoch a zázemí nemáme veľa vedomostí. Vieme, že obrábal svoj "grunt", pestoval vinič a choval domáce zvieratá. Jednoducho, živil sa tým čo si dopestoval, tak ako to bývalo bežné. Napriek tomu, že jeho rodičia neboli z muzikantského rodu, stal sa z neho postupom času muzikant, rechtor a zberateľ piesní.

V dedine bol známy ako Frola Páník. Páník mu vraj prischlo preto, lebo hral v dedinskom divadle a hral tam postavu, ktorá sa volala "Páník Rozpánený" a možno aj trochu vystihovala jeho charakter. 

Benkovič vedel hrať na husle, baskrídlovku, organ, bubon a trúbku a behom svojho života pôsobil v rôznych kapelách, najvýznamnejšou z nich bola "Závodská hudba".

V roku 1924 prichádza do Moravského Svätého Jána (pravdepodobne na podnet Dr. Pavla Blahu) profesor Karol Plicka, aby zaznamenal piesne tamojšej výnimočnej speváčky Evy Studeničovej (piesne vyšli ako zbierka od Karla Plicku - Eva Studeničová spieva). Je pravdepodobné, že navštívil aj Závod, pretože podľa slov Benkovičovej dcéry Júlie Čembovej sa jej otec celý život pýšil tým, že ho profesor Plicka učil hrať na husle. Pravdepodobne práve Karol Plicka inšpiroval Benkoviča k systematickému zbieraniu piesní. Zbierať piesne sa vydával obyčajne v zimnom období, keď bolo viac času.

Druhé osudové stretnutie prišlo asi v polovici 40-tych rokov, keď do dediny zavítal v rámci svojej zberateľskej činnosti operný spevák a národný umelec Dr. Janko Blaho. Nevieme, akým spôsobom sa obaja stretli, ale pravdepodobne, keď sa Blaho v dedine popýtal na dobrého speváka a muzikanta, tak sa mu dostalo jednoznačnej odpovede. Medzi Frolom a Blahom vzniklo dlhoročné a úprimné priateľstvo. Janko Blaho bol v Závode ako doma. Chodieval sem často, nesmel tu chýbať na na hody a ešte dnes keď príde reč na Janka Blaha, tak ľudia spomínajú, že "spávau u Páňíkú".

"Z obce Závod som nútený ešte raz hovoriť o jeho vynikajúcom rodákovi Floriánovi Benkovičovi - Pánikovi, spevákovi, hudobníkovi, ľudovom rozprávačovi, organistovi. Pri mojom blúdení za pesničkami po Záhorí bol mi verným spolupracovníkom a nachádzal som v ňom nevyčerpateľnú studnicu ľudových piesní. Mal rád predovšetkým balady a historické piesne ako "Vídeň, milý Vídeň" a iné. Taký spevák a interpret sa už na Záhorí sotva narodí."

Dr. Janko Blaho

V 20-tych rokoch 20. storočia sa v Závode sformovalo dychové hudobné teleso známe aj ako Závodská hudba. V tej začal Benkovič pôsobiť ako baskrídlovkár. Hoci niektorí pamätníci spomínajú, že muziku založil pán Jakubovič, na základe jej najmladšieho člena p. Zlyku sa prikláňame k názoru, že ju založil p. Prachár. Ten vraj vtedy asi 20-ročných mladíkov naučil hrať na dychové nástroje a vysvetlil im podstatu dychovej hudby. Toto teleso fungovalo v pôvodnej zostave viac ako 40 rokov, avšak Benkovič s nimi hral neskôr len príležitostne. 

Nemožno zabudnúť na pána Jakuboviča, ktorý bol približne Frolovým rovesníkom. Do Závodu sa prisťahoval z Bratislavy a ako vzdelaný hudobník pôsobil ako rechtor v kostole - hrával na organe. Neskôr toto remeslo odovzdal Frolovi.

Okolo roku 1936 stáli Frola a jeho rodina ako modeli pre Martina Benku, ktorý ich maľoval v rámci štúdie krojov na Slovensku. Dcéra Júlia uviedla, že Frola bol s Martinom Benkom dobrý priateľ a tiež spolu hrávali. Je známe, že aj Martin Benka bol cimbalista aj huslista a znamenitý znalec ľudových piesní.

V roku 1936 vychádzala v časopise Slovenský ľud séria článkov s názvom Slovenská svadba v Závode. Článok podrobne popisujúci tradičnú závodskú svadbu zostavil biskup a závodský rodák Jozef Vrablec (1914-2003). Na konci článku je uvedené, že vznikol na základe pomoci a znalostí Floriána Benkoviča.

V súvislosti s náboženským životom treba spomenúť, že Benkovič pôsobil aj ako organista - rechtor v závodskom kostole, a to od roku 1952. Prišlo k tomu za zaujímavých okolností. Neskoro v noci vraj Frolovi ktosi zabúchal na dvere. Bol to závodský rechtor a prosil ho, či by nemohol hrať na organe namiesto neho. Bolo to v pohnutých časoch, keď sa k moci dostávali komunisti.

Podľa slov dcéry Júlie chodieval Frola spievať ľudové piesne (možno aj hrať), do brnenského rozhlasu. Archívne záznamy hovoria, že to bolo v 30-tych a 40-tych rokoch. Keďže však všetko prebiehalo naživo, žiadne záznamy sa nedochovali. 

Poslednou otázkou Frolovho života sú stratené zápisy zozbieraných piesní. V Blahových zbierkach Záhorácké pjesňički je publikovaných 36 piesní z obce Závod a u väčšiny z nich je ako autor uvedený práve Florián Benkovič. Avšak, Frola údajne zozbieral až 300 piesní zo Závodu a okolitých dedín. Podľa slov dcéry Júlie ich venoval Jankovi Blahovi. 

Z týchto piesní sa nám podarilo vypátrať len časť. Ide o menšiu zbierku  - 55 notových piesní zozbieraných Floriánom Benkovičom. Nestrácame nádej a veríme, že stratené Flórove piesne sa, možno aj prostredníctvom podujatia Frolová notečka, jedného dňa podarí vypátrať.

"Novina, novina, co je za novina? Už sa ten náš Flóra od nás odebírá."

(spieval Janko Blaho na Flórom pohrebe)

Florián Benkovič sa žiaľbohu nedožil vysokého veku, zomrel v roku 1968 na poranenie pľúc. Ešte dnes žijú jeho potomkovia, ako i pamätníci, ktorí ho osobne dobre poznali, avšak dokážu nám podať len zlomky informácii o jeho pestrom živote.

Česť jeho pamiatke!