Záhorácke ľudové tance
Záhorie ponúka celú paletu ľudových tancov, avšak väčšina z nich už vymizla z tanečnej praxe. Vďaka pamätníkom sa dochovali predovšetkým tance strofické, ako napr. mazurka či šotiš, ktoré dnes patria k základnému tanečnému repertoáru folklórnych skupín.
Odzemok / hajduk / zbojnícky tanec
Odzemok alebo hajdúsky tanec môžeme nazvať aj tancom zdatnosti. Najstaršie záznamy o tomto tanci sú zo 16. storočia. Tancoval sa na celom území Slovenska a príležitostne sa s ním stretávame aj dnes. Pre hajdúsky tanec boli príznačné poskoky, výskoky, podrepy, vyskakovanie v drepe.
Slovenská / skočná / ďupkaná
"Slovenská" je tanec starého štýlu, ktorý bol v určitom období považovaný za národný tanec Slovákov. Vyskytuje sa aj pod označením skočná, do skoku, či ďupkaná. Pre tanec je typické krútenie vpravo a vľavo v špecifickom držaní, poďupkávanie, cifrovanie muža (potlesky, tlieskanie na holene, luskanie prstami) a samostatné krútenie ženy.
Skoky / do skoku / od predka / skákaná
Ide o skočný tanec mládencov pred muzikou, ktorý mohol tvoriť aj súčasť párového tanca (slovenská). V najstaršej forme išlo o sólový skočný prejav mládenca v kruhu tvorenom inými tanečníkmi. Zvlášť dôležitý význam mal napr. pri hodoch, kedy mával aj rituálnu funkciu.
Postupným vývojom sa z neho stal skupinový tanec (krepčení pred muzikú) mládencov v rýchlom tempe.
Krepčení / cifrovaní / verbunk
Krepčení je individuálny alebo skupinový tanečný prejav, ľudovo nazvaný "prepletaňí nohama". Dôležitú úlohu v ňom hrá improvizácia, ktorá odráža schopnosti každého tanečníka. Individuálne cifry prenikli aj do iných tancov (napr. polka, čardáš). Z novouhorského tanečného štýlu neskoršie tanečníci preberali cifry i pomenovania. (napr. svadební verbuňek)
Čardáš / verbunk-čardáš
Čardáš začal prenikať do tanečného repertoáru Záhoria koncom 19. storočia. Jeho rozšírenie dokladá pomerne veľké množstvo novouhorských melódií. Na Záhorí sa občas stretávame s výrazom verbunk-čardáš. Čardášom sa mohol označovať aj tanec starého štýlu.
Strofické tance (mazurka, židovka, šotiš,...)
Tieto tance patria k najmladšej vrstve ľudových resp. zľudovelých tancov, a aj preto sa na Záhorí zachovali najdlhšie. Každý tanec sa viaže ku konkrétnej melódií a tance i melódie sa od dediny k dedine mohli mierne odlišovať.