Dr. Janko Blaho

15.9. 1901 Skalica - 24.4. 1981 Bratislava 

Dr. Janko Blaho bol významnou osobnosťou kultúrneho života a zároveň prvým operným spevákom na Slovensku. Bol synom MUDr. Pavla Blahu, lekára a politika, a zároveň znalca ľudových piesní. Janko Blaho navštevoval gymnázium v Skalici a neskôr študoval právo na Karlovej Univerzite v Prahe. Popri tomto štúdiu navštevoval súkromné hodiny spevu v Prahe a neskôr v Miláne. Od roku 1927 pôsobil v SND ako prvý profesionálny spevák. 

Popri svojej profesionálnej kariére sa Janko Blaho venoval aj zbieraniu ľudových piesní zo Záhoria. Silný vzťah k ľudovej piesni nepochybne zdedil po svojom otcovi a zároveň dostal do vienka výnimočný hlasový fond a talent, ktorý pri zbieraní piesní výborne zúročil. Ak by bol Janko Blaho žena, mohli by sme ho nazvať ženou "do koča aj do voza". Dokázal zastávať významné kultúrne funkcie a zároveň spievať s kamarátmi do rána pri pohári vína. Práve kombinácia jeho rozhľadenosti, spoločenského statusu, prirodzenej bohémskosti a úprimný vzťah k obyčajným ľuďom viedla k vzniku šiestich spevníkov s ľudovými piesňami zo Záhoria. Hodnotiť však jeho dielo "len" z pohľadu týchto spevníkov by bolo značne povrchné. Do jeho fondu musíme zaradiť množstvo nahrávok ľudových piesní, dokumentov a filmov, ktoré môžeme, z nášho pohľadu, zaradiť do zlatého fondu folklóru Záhoria.

U Frolu v prešovni - zľava Rudo Radič, Jožka Janči, Florián Benkovič, Janko Blaho
U Frolu v prešovni - zľava Rudo Radič, Jožka Janči, Florián Benkovič, Janko Blaho

" Blaho? Šak ten spávał u Páňíkú." Takto reagujú pamätníci pri otázke na Janka Blahu. Do Závodu prišiel zrejme v polovici 40-tych rokov a to zrejme s jasným cieľom - zber ľudových piesní. Takto spoznal závodského rodáka, muzikanta a zberateľa piesní Floriána Benkoviča, ale časom aj ďalších ľudových spevákov. Nevieme, akým spôsobom sa obaja stretli, ale pravdepodobne, keď sa Blaho v dedine popýtal na dobrého speváka a muzikanta, tak sa mu dostalo jednoznačnej odpovede. Medzi Frolom a Blahom vzniklo dlhoročné a úprimné priateľstvo. Janko Blaho bol v Závode ako doma. Chodieval sem často za rechtorom Páňíkom, ale nesmel tu chýbať na hody a iné významné udalosti. Janko Blaho v svojich pamätiach spomína:

"Z obce Závod som nútený ešte raz hovoriť o jeho vynikajúcom rodákovi Floriánovi Benkovičovi - Pánikovi, spevákovi, hudobníkovi, ľudovom rozprávačovi, organistovi. Pri mojom blúdení za pesničkami po Záhorí bol mi verným spolupracovníkom a nachádzal som v ňom nevyčerpateľnú studnicu ľudových piesní. Mal rád predovšetkým balady a historické piesne ako "Vídeň, milý Vídeň" a iné. Taký spevák a interpret sa už na Záhorí sotva narodí."

(Dr. Janko Blaho)

O Jankovi Blahovi by sme mohli napísať mnoho zaujímavého, najviac sa však dočítate v knihe Janko Blaho v spomienkach, ktorú napísala jeho dcéra Helena Jurasovová-Blahová. Isté je, že bol známy po celom Záhorí a v podstate v každej dedine poznal spevákov, muzikantov, ale aj obyčajných ľudí, s ktorými sa vždy vedel a chcel zhovárať. Aj vďaka jeho dielu vieme viac o muzikantoch a spevákoch, ktorí v našom regióne pôsobili a ich mená môžeme vidieť pri nejednej piesni v "Blahových spevníkoch". Česť jeho pamiatke!

Filmový dokument o Jankovi Blahovi: 

V scénke na skalickej búde účinkujú:
Dr. Janko Blaho, Ferenc Buchta, Júlia Buchtová, Pavel Ivičič (majiteľ búdy), Florián Benkovič (husle), Rudolf Radič (cimbal), František Kabarec (kontrabas), Bohuš Vanďura (husle), Štefan Žúrek (klarinet), kontráš (zrejme Igor Chaloupka, alebo Ľaja Krajsa)